Ako kupovať detské kabáty a bundy
Ako kupovať detské kabáty a bundy

Deti sa nestarajú o to, čo budú nosiť keď sa ochladí. Žijú v oveľa inzentívnejšom (a vlastnom) svete… a my im to nezazlievame, pretože sme to tiež prežili. Preto pri nákupe oblečenie plánujeme za dvoch.

Pamätáte si ako vám v detstve všetko kupovali väčšie, pretože deti rastú ako z vody? Túto strategickú vlastnosť si väčšina čerstvých rodičov osvojí veľmi rýchlo. Pretože u nás 70 % ľudí zarába okolo piatich stoviek euro na mesiac, aj najviac milovaným dietkami kupujeme všetko s rozmyslom. Ale príliš veľké veci (alebo primalé) obmedzia komfort vašich ratolestí. Ak sa necítia pohodlne, dajú vám to najavo až veľmi jednoducho.

Pri nakupovaní je najlepšie mať po ruke „figurínu“, tzn. svoje dietky a ak nakupujet bez nich (alebo aj cez internet), tak voľte spoľahlivé obchody, ktoré vám bez rečí vymenia tovar, ak ste sa sekli s veľkosťou. To je ako v kníhkupectve po Vianociach – v tomto segmente je vracanie tovaru bežná prax.

Ceny sú také isté ako pri všetkom oblečení – ak je to príliš lacné, asi to dlho nevydrží, ak je to drahé, možno na to nebudeme mať. Preto hľadáme zlatú strednú cestu alias klišé. Detské second-handy alebo výmenné mamičkovské deti nie sú na zahodenie, ale obchody v 21. storočí ponúkajú hádam najpestrejší sortiment v histórii, tak prečo do nich nenazrieť. Rodičia s menším rozpočtom určite nakupujú zimné oblečenie v lete, pretože vedia, že to príde a vtedy je to jednoducho lacnejšie.

Určite im nekupujeme vyslovené gumenné alebo plastové náhrady z Číny. Detské bundy a kabáty patria k najdrahším položkám a je dobré, aby boli kvalitné, najlepšie z prírodnej bavlny. Nepremokavý a dobre zapínateľný materiál je samozrejmosťou. Deti v zápale hry vyvedú všeličo.

V chladnom počasí platí zásadné pravidlo – nejde ani tak o hrúbku materiálu ako o počet vrstiev. Vzduch medzi vrstvami sa totiž zohrieva a tvorí ďaľšiu vrstvu. Mať jeden kabát je málo, to zistíte v momente, keď vaša ratolesť príde domov zablatená až po uši. Čím sme načali tému, že pri nákupe je dobré pozrieť si ceduľku, či sa oblečenie dobre perie a nevyžaduje náhodou čistiareň.

Ani ten najlepší kabát alebo bunda však neznamenajú nič bez dobrého základu. Tým sú kvalitná spodná bielizeň, tielka a podobne, na to blúzky a košele pre deti, ktoré sa dobre zaprávajú a nefúka cez ne na spotené kríže a podobne. Tu je zároveň aj príležitosť výchovy a vzdelávania – už od útleho veku treba deťom vtĺkať základy hygieny, ochrany pred chorobami a zimou atď. Niektoré veci im budete opakovať do nemoty – rovnako ako to kedysi vaši rodičia opakovali vám.

Štýl je pre deti tiež zásadný. To zistíte, keď vám malý chlapec odmietne červený kus odevu, pretože je na neho veľmi babský. Na rozdiel od dospelých, dieťa sa nedá tak ľahko ovplyvniť nejakým módnym návrhárom, to výrobcovia oblečenia sa musia prispôsobovať deťom (a nadbiehať im všelijakými Spidermanmi a Hello Kitty postavičkami). Odsledujte si pozorne, aké majú obľúbené televízne postavičky a podobne. Pretože až do puberty dávajú prckovia hlavne na všelijaké podivnosti a rozprávky (a určite sa nestarajú, či napríklad detské nohavice a legíny farebne zladené s vrchom a doplnkami). V ich svete majú svoje vlastné vzory, štýly a populárne idoly – a my im to môžeme len závidieť.

Buchty a klobásy: na toto deti neberte
Buchty a klobásy: na toto deti neberte

Vulgárny film Buchty a klobásy vzbudil v kinách rozruch. Veľa rodičov si myslelo, že keďže je to animované, tak to bude pre deti.

Aj u nás sa hlásilo plno prípadov, keď rodičia zúfalo vybiehali z kina po prvých vetách. Stalo sa to však aj v iných krajinách. To že ide o vyslovene dospelácky film si zrejme nevšimli ani predavači lístkov – brigádnici. Pretože Buchty a klobásy je definitívne veľmi vulgárny film, plný tých najhorších nadávok, narážok na sex, násilia a v podstate takmer nemá žiadnu hranicu kam zájsť.

Rodičia sa spálili klasickým trikom: je to animované, tak to bude pre deti. Pritom je film niekedy horší ako známy seriál South Park. Mimochodom, nemá nálepku od 18 rokov, ale len od 15. Z obchodného hľadiska sa to zdá logické – kiná totiž pretekajú práve tínedžermi medzi 15 a 18 rokom života. Toto je presne film pre nich – naplnený po okraj „sprosťárňami“, jednoducho tak už to chodí.

Pubertiaci v hľadisku sa na tom od začiatku do konca  rehocú a keď je zrovna nudnejšia pasáž, tak aspoň potichu sa chichocú. Proste film o klobásach a buchtách (to je len dvojzmyselný preklad, v skutočnosti je to skôr o párkoch a žemlách). No a na konci dôjde aj na pornografiu… keď ste si mysleli, že „food porno“ je výraz spamovanie sociálnych sietí s fotkami svojho jedla, po tomto filme má tento výraz už nový rozmer.

V lete vychádza menej filmov a filmové spoločnosti si tie najväčšie blockbustery nechávajú skôr na jeseň, najlepšie na obdobie pred Vianocami. Takže je jasné, že sa vysiela „všeličo“.

Veďte deti k umeniu: vyplatí sa to
Veďte deti k umeniu: vyplatí sa to

Všetko sa raz vráti. Na školách sa má vyučovať telocvik, aby si deti získali pohybové návyky a naučili sa zdravému športovaniu. No a hudobná a výtvarná výchova tiež nie sú len do počtu.

Kreativita je základ prístupu ku každému problému. Len veľmi rigídni ľudia si myslia, že všetko sa dá riešiť len jednou cestou. Kreatívni ľudia nájdu uplatnenie všade – napríklad aj na vedeckých pozíciách alebo pokojne aj v robotníckej profesii. Deti, ktoré sú vedené k vymýšľaniu nových riešení, si osvoja návyky, ktoré sa im neskôr veľmi zídu. Potom sú tú také veci ako sústredenie a toľko potrebná sebadisciplína (pamätáte si, že prokrastinácia je odveký nepriateľ všetkých, nielen umelcov?). Vytrvalosť, zvyk robiť veci do konca, nevynechávať detaily – to všetko si osvojujeme v nízkom veku.

Umenie (hoc aj stavba pieskových hradov vo veľmi útlom veku) podporuje schopnosť dieťaťa učiť sa a jeho rozlišovacie schopnosti. Práca s rukami na drobných detailoch zvyšuje tak potrebujú jemnú motoriku, ktorú dnes potrebujeme takmer všade. Ďaľším významným dôvodom je sebavedomie jedinca. Deti, ktoré musia vystupovať napríklad aj pred inými rodičmi, sú síce pod trémou – ale to je predsa život. Treba naučiť potomkov „klopať na dvere“, „oslovovať ľudí“, brániť si svoje územie, nebáť sa…

Učíme sa tiež spolupráci s inými deťmi, to že náš diel práce je veľmi platný a že len zohratý tím uspeje. Učíme sa kritickému mysleniu a nadhľadu, správnemu hodnoteniu vecí bez subjektívnych dojmov. Ohodnotiť vlastnú prácu patrí k najťažším veciam aj pre dospelých. Nuž a nakoniec – vzdelávanie sa v umení v detskom veku nás učí aj zodpovednosti.

Detské práva sú dôležité
Detské práva sú dôležité

Väčšinu ľudských dejín niečo ako zvláštne práve pre deti neexistovalo. Deti boli naviazané na svojich rodičov, ale neboli nijak extra chránené.

To sa zmenilo so vznikom OSN (Deklarácia práv dieťaťa bola prijatá v roku 1959). Dovor o právach detí sa rodil až desať rokov a v roku 1990 ho podpísali aj zástupcovia našej krajiny (vtedy ešte ako Československo). Každé dieťa má právo na telesný a duchovný rozvoj, to je základný článok Dohovoru.

Medzi detské práva patrí inak napríklad právo rodičovskú opateru, právo na svoju ľudskú identitu, právo na ochranu pred diskrimináciou, zneužívaním a krutosťou, právo na jedlo, štátne vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, zohľadnenie trestného práva k veku a mnoho ďaľších takpovediac ľudských práv. Deti sú všetky osoby pod 18 rokov (pokiaľ to zákony určitého štátu vyslovene neurčujú inak) a podľa Dohovoru neexistujú termíny ako adolescent, tínedžer, mladík a podobne. Deťmi sme skrátka až do prvého dňa dospelosti. Na druhú stranu, rôzne príručky a detská literatúra (je veľmi dôležité, aby samé deti rozumeli svojim právam) poznajú tri úrovne veku – predškolský vek, mladšie a staršie deti.

Nuž a prečo sú tieto práva považované za také dôležité? V rozvinutých krajinách sa to zdá byť ako samozrejmosť, ale vo veľkej časti sveta nie. Sú krajiny, kde sú deti zneužívané na službu v armáde či ťažkú prácu. Napríklad India je krajina bez vojny, ale pracuje tu 17 miliónov nezletilých. Veľké množstvo novorodencov umiera alebo nemá prístup k riadnej lekárskej starostlivosti. Každé dieťa má právo na prežitie detstva, pretože v tomto veku sa človek formuje a vzniká jeho osobnosť.

Dejiny sú vlastne plné detského utrpenia, keď deti nemali ani len tie ľudské práva. A to aj v takých rozvinutých krajinách ako bola Veľká Británia (ak poznáte knihy Charlesa Dickensa). Detské práva sa aplikujú všeobecne, bez ohľadu na pôvod, rasu, náboženstvo, pohlavie a ďaľšie faktory.