Detské práva sú dôležité
Detské práva sú dôležité

Väčšinu ľudských dejín niečo ako zvláštne práve pre deti neexistovalo. Deti boli naviazané na svojich rodičov, ale neboli nijak extra chránené.

To sa zmenilo so vznikom OSN (Deklarácia práv dieťaťa bola prijatá v roku 1959). Dovor o právach detí sa rodil až desať rokov a v roku 1990 ho podpísali aj zástupcovia našej krajiny (vtedy ešte ako Československo). Každé dieťa má právo na telesný a duchovný rozvoj, to je základný článok Dohovoru.

Medzi detské práva patrí inak napríklad právo rodičovskú opateru, právo na svoju ľudskú identitu, právo na ochranu pred diskrimináciou, zneužívaním a krutosťou, právo na jedlo, štátne vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, zohľadnenie trestného práva k veku a mnoho ďaľších takpovediac ľudských práv. Deti sú všetky osoby pod 18 rokov (pokiaľ to zákony určitého štátu vyslovene neurčujú inak) a podľa Dohovoru neexistujú termíny ako adolescent, tínedžer, mladík a podobne. Deťmi sme skrátka až do prvého dňa dospelosti. Na druhú stranu, rôzne príručky a detská literatúra (je veľmi dôležité, aby samé deti rozumeli svojim právam) poznajú tri úrovne veku – predškolský vek, mladšie a staršie deti.

Nuž a prečo sú tieto práva považované za také dôležité? V rozvinutých krajinách sa to zdá byť ako samozrejmosť, ale vo veľkej časti sveta nie. Sú krajiny, kde sú deti zneužívané na službu v armáde či ťažkú prácu. Napríklad India je krajina bez vojny, ale pracuje tu 17 miliónov nezletilých. Veľké množstvo novorodencov umiera alebo nemá prístup k riadnej lekárskej starostlivosti. Každé dieťa má právo na prežitie detstva, pretože v tomto veku sa človek formuje a vzniká jeho osobnosť.

Dejiny sú vlastne plné detského utrpenia, keď deti nemali ani len tie ľudské práva. A to aj v takých rozvinutých krajinách ako bola Veľká Británia (ak poznáte knihy Charlesa Dickensa). Detské práva sa aplikujú všeobecne, bez ohľadu na pôvod, rasu, náboženstvo, pohlavie a ďaľšie faktory.

Pixels
Pixels

Pixely sú v móde, prečo o tom nenatočiť film. Ale dopadlo to tak polovičato.

Režisér Chris Columbus, ktorý okrem iného natočil aj dvoch Harry Potterov si trúfol natočiť film „čo by sa stalo, keby Zem napadli mimozemšťania z automatových hier v 80-tych rokoch“. Výborný nápad…. čo len tomu chýba? Niečo predsa len.

Film má byť sci-fi komédia, ale obe je tak napoly. Sci-fi len trochu, vo filme z vedeckého hľadiska nedáva nič zmysel, nič sa nedá vysvetliť, to skôr moderné fantasy… No a komédia, tiež ako sa to vezme. Humor tu je, ale v určitom momente je vtipov predsa len málo.

Zo začiatku to vyzerá ako atmosférická retro jazda, pekne priblížené 80-te roky. Tento „vintage look“ ale film rýchlo stratí. Hlavná postava, ktorú hrá Adam Sandler je tiež výborná len napoly. Herec je jasný komik, ale má hrať nerda a keby to nemal napísané na tričku, nikto by to ani nevedel. Absolútne sa nechová ako nerd, pri balení vedecko-vojenskej fešandy si skôr počína ako skúsený chlap :). A tiež má najmenej vtipov, všetku srandu musia obstarať jeho parťáci, Josh Gad a Peter Dinklage sú skvelí. No a do toho klišé typu prezident nás zachraňuje pred emzákmi…

Film obsahuje nejaké odkazy na staré hry, alebo aj politiku (prezident je hlúpy ako George Bush mladší), ale to deti, nepochopia. Im je film určený. Pretože dospelý v ňom nájde menej ako by čakal.

7 trpaslíkov
7 trpaslíkov

Názvy s číslovkami na začiatku sú vraj nešťastné.

Niečo na tom bude. film 7 trpaslíkov,  sa tvári akoby patril do kategórie s počinmi od Pixaru či Dreamworks, bohužiaľ, na porovnávanie s týmito rozprávkami tento nemecký animák veľmi dopláca. Latku máme totiž od prvého Shreka či prvého Toy Story nastavenú veľmi vysoko. 7 trpaslíkov však vyzerá výtvarne o dosť horšie a nekvalitnejšie ako 15 rokov staré prvé diely týchto legiend. Aj prostredie je akési prázdne… Samozrejme, ako dosiahnuť na úžasnú úroveň Pixaru? A predsa, španielske štúdio v Justinovi ukázalo, že sa to dá.

Dej a nápad by boli celkom dobré… keby to nebolo už 100-krát prežuté, už v spomínaných veciach. Málo originality a veľmi veľa vaty. Humor sa dá odpustiť s tým, že film je vyslovene pre deti a nie aj dospelých, ale… aj v deji je akási prázdnota a malé detaily sú nejak viac naťahované. Pesničky nás nebavili, hlavná záporáčka nás vyrušovala a otravovala. Ešte aj slovenský a český dabing pôsobia lacnejším dojmom. Nemecko sa považuje za krajinu, kde trpaslíkov nemajú za gýč, ale tvorcovia si netrúfli vymyslieť niečo, čo by stálo za zapamätanie. Takto si to len pozriete so svojimi ratolesťami a výhrou bude, ak počas premietania nezaspia.

Mimochodom, doslova všetko podstatné odznie už v traileri, vrátane najlepších vtipov a upútavka dokonca prezrádza minipointy deja. A najviac to zabili rapoví chlapci (v zlom zmysle slova).

DuckTales Remastered
DuckTales Remastered

Dostala sa nám do rúk táto hračka… prerábka má síce už dva roky, ale to nevadí – originál je už starý 25 rokov.

Skákačková klasika zažila svoju hviezdnu chvíľku na začiatku 90-tych rokov. A už je späť – a kvoli mobilným platformám ešte v lepšej forme. Pravda, ide to hrať aj na počítači alebo konzoli  – človek si tak vychutná klasickú káčerovskú grafiku.

Nájdeme tu strýka Držgroša, ktorý pre svoj vrchovato naplnený trezor zabúda na synocov, zástupy Dlhoprstých a ich plán na objavenie pokladu…. teda, veľa pokladov. Hra nás zavedie do Amazónie, do Himalájí, či dokonca na Mesiac. McDuckovci nikdy nevydržali iba v Káčerove.

Hru vraj zvládnu aj 8-ročné deti, ale možno sa pri tom natrápia aj ich rodičia :). Hoci, okrem šípok používate len dve tlačítka a triky bossov iste rýchlo prekuknete. Tí, čo radi hľadajú skryté drobnosti typu životy a kryštály, hru určite prejdú viackrát. Držgroša by určite veľmi mrzelo, keby nenašiel všetky peniaze v hre.

Dlhoprstí v trezore