Kategória: Disney svet

Turistický sprievodca Káčerovom
Turistický sprievodca Káčerovom

Pri tomto plagáte sa možno niektorí nostalgicky usmievate – objavil sa v roku 1996 v nemeckom Mickey Mousovi a vzápätí aj v slovenskej mutácií pod názvom Plán Káčerova (v origináli Willkommen in Entenhausen). Zdobil steny nejednej detskej izby.

Nie je to originálna práca Carla Barska, robili na tom animátori z nemeckého vydavateľstva Egmont – a samotné mesto vystihli hádam lepšie ako Barks samotný (dlho študovali každý príbeh). V mestečku nie sú síce mrakodrapy aké sa niekedy v príbehoch o Káčerove vyskytli, no čarových zákutí je tu o to viac. Máp je, samozrejme, viac. Napríklad na druhej mape zdola j už nechýba Držgrošovo ani Zlatohrabovo panstvo, škola, mestská veža atď (talianska verzia).

1. Panstvo – tajomnými hradmi sa to v okolí Káčerova len tak hemží, tuto zrejme spriada svoje plány Čarodejnica Magica (hoci trvalé bydlisko má v talianskej sopke Etna).

2. Letisko – okrem bežných liniek tu má svoju letku aj Držgroš. Zvyčajne sa odtiaľto ponáhľa do exotických končín z celého sveta – a pilotuje väčšinou trdlo Tryskáč McKáč, ktorého žiadny let sa nezaobíde bez havárie.

3. Vlaková stanica – veľké mesto ako Káčerovo sa nezaobíde bez pravidelnej železničnej dopravy.

4. Štadión – slávnych káčerovských športovcov uvidíte, keď si kúpite lístok na miestnom štadióne.

5. Policajná stanica – tu sídlia miestni policajti. Nie sú vôbec takí leniví ako tí v reálnom živote, ale o to viac majú práce (napríklad s Dlhoprstými). Vrchný komisár sa môže však vždy spoľahnúť na výpomoc od Mickeyho.

6. Domček Káčera Donalda – tu býva najslávnejší zo slávnych, smoliar Donald. Teda – v seriáli je vycestovaný na lietadlovej lodi a synovci trávia čas u Držgroša. V komiksoch je ale tento dom centrom všetkého.

7. Mickeyho dom – tu odpočíva a po večeroch sŕka šálky čaju dobrodruh Mickey, verný kamarát a zvedavý myšiak. Všade má poriadok – teda pokiaľ pes Pluto zase nevyvádza.

8. Daisyn dom – Daisy má vkusný domček s pekným kvetinovým záhonom. Donald sa sem často vydáva na zálety s kyticou ruží v ruke – ako na potvoru sa mu však takmer zakaždým podarí stretnúť konkurenta bratranca Gustáva.

9. Dom bratranca Gustáva – Gustáv si žije na vysokej nohe. Utrácať si môže dovoliť, je totiž najšťastnejší káčer na svete. Ako sám hovorí, stačí mu kúpiť si lós v lotérii a o všetko je postarané.

10. Dom, kde býva Mickeyho frajerka Minnie – myška Minnie, trochu hanblivá a zodpovedná v sebe skrýva nejedno prekvapenie. Jej dom je často ústredňou jej priateliek zo širokého okolia, kde klebetia o myšiakoch a káčeroch.

11. Goofyho dom – strelený Goofy vedie strelenú domácnosť. Mimochodom, vedeli ste, že po zhltnutí čarovných orechov sa mení na Supermana v spodkoch, ktorý zachraňuje káčerov?

12. Držgrošov trezor – stred Držgrošovho vesmíru a zdá sa, že aj stred Káčerova. Ohromný trezor (v angličtine skôr Silo) stojí na kopci obkolesený hromadou dômyselných pascí proti nepozvaným návštevníkom. Držgroš má v ňom zrátané všetky mince do poslednej – pravda, Dlhoprstí sa sem aj tak často dostanú. Raz trezor dokonca pukol, keď chcel Držgroš vyplaviť Dlhoprstých z tunela a naplnil ho vodou – v noci však pekne zamrzlo a miesto trezora ostala len obria kocka ľadu plná peňazí.

13. Skrýša Dlhoprstých – ťažko to nazvať domom, keďže Dlhoprstí väčšinu času trávia vo väzení (utiekli stade už vyše 300-krát). Na Vianoce ich dokonca väzenskí dozorcovia odtiaľ odvezú naspať do basy, spolu sa jednoducho lepšie oslavuje. V skrýši stabilne býva len Mama Dlhoprstá.

14. Farma Babičky Kačičky – pokojný statok a okraji Káčerova, kde s obľubou schádza celá káčerovská rodina. Babička je skvelá kuchárka a gazdiná, tu vládne naozajstná pohoda. Pokiaľ ju neruší zlostný býk Belzebub.

15. Galéria umenia – dobre vychovaní Káčeri s jemným vkusom navštevujú miestnu galériu. Niekoľko obrazov tu patrí aj Držgrošovi a ten preto nemôže po nociach kvôli tomu spávať.

16. Dom Čierneho Peta – ďaľší klasický káčerovský kriminálnik s úctyhodnou obrovskou postavou. Čierny Pete je Gangster a jeho dom je diera blízko dokov v najhoršej káčerovskej štvrti. Odtiaľto sa slušný človek rýchlo ponáhľa preč.

17. Park so sochou Zakladateľa – miesto oddychu je často miestom naháňačiek a mestských akcií ako je napríklad streľba do vyhodenej mince. Dominantou je socha zakladateľa mesta Cornelia Coota.

18. Radnica – mestskí politici sú v príbehoch anonymní a často sa menia. To však neznamená, že nepožívajú medzi káčerovským obyvateľstvom patričnú úctu. Zákony rešpektuje dokonca aj lakomý Držgroš.

19. Doky – Káčerovo leží pri Tichom oceáne, takže doky nesmú chýbať. Sú tu veľké a moderné koráby, dokonca aj vojenské lode. Skupáň Držgroš si však pri cestách na šíre more najradšej prenajme to najúbohejšie, najmenšie a najlacnejšie poruchové koryto.

20. Múzeum – preteká vzácnymi (a občas aj čarovnými) exponátmi. Po Držgršovom trezore je to druhý najčastejší cieľ miestnych zločincov. Mimochodom, niektoré artefakty v múzeu vás môžu priviesť do záhadných končín, kde ležia poklady nepredstaviteľnej hodnoty.

21. Dielňa Gyra Vynálezcu – v určitých časoch najnebezpečnejšie miesto v Káčerove. Gyro je úžasne chytrý, ale občas vás môže omylom poslať do inej dimenzie, na inú planétu, či do minulosti. Skrátka – nerád sa nudí. Jeho dielňa sa často ozýva trieskaním kladiva a zvukom pokusov.

Plagát Káčerova 1996

 

 

Mapa Káčerova talianska verzia

Káčerovo podľa Dana McIntyrea

 

Disney štúdio oslavuje 90 rokov
Disney štúdio oslavuje 90 rokov

Z obyčajnej prízmnej jednoizbovej kancelárie do celého sveta. Keď si v roku 1923 prenajali bratia Walt a Roy Disneyovci maličkú kuticu na predmestí Los Angeles, aby v nej založili spoločnosť The Disney Bros. Cartoon Studio, svetu to bolo jedno. Okrem najbližších susedov si to zrejme ani nikto nevšimol. Bolo to 16. októbra.

Štúdio dávno prerástlo svojich obchodne-umelecky orientovaných zakladateľov. Ostatne, sám veľký Walt zomrel ešte v šesťdeiatych rokoch, dožil sa 65-ky. Zo začiatku sa na úspechu podieľala hŕstka talentovaných animátorov ako Ub Iwerks. Vtedy ešte Disneyho partia kreslila inzeráty alebo drobné stripy do novín. A o ohromných veľkofilmoch ešte len snívali.

Walt Disney, chlapec z farmy, pôvodne rozbiehal biznis v Kansase, ale odtiaľ sa do showbiznisu nepreráža. Keď skrachoval zo svojou prvou firmičkou, zvyšné peniaze investoval na cestu do Kalifornie. Múdre rozhodnutie. Prvé filmíky vznikali ešte v garáži kalifornského uja. To na Snehulienke, prvom veľkofilme holywoodského razenia, už robili stovky ľudí. Disney vdýchol život početnému zástupu vlastných postavičiek (väčšinou vymyslených podľa zvierat), ale úspech mu zabezpečili nepochybne prerábky klasických rozprávok pre deti ako Pinocchio, Popoluška, Bambi, Peter Pan, Alica z krajiny zázrakov a množstvo ďaľších.

To už boli ale kreslené rozprávky tvrdým biznisom a bolo treba sa oháňať pred konkurenciou. Hoci Walt tvrdil, že peniaze potrebuje len nato, aby mohol investovať do stále veľkolepejších filmov. Akvizície megaúspešného Pixaru alebo dedičstva stále žijúceho Lucasa, sa samozrejme udiali už pod taktovkou jeho nasledovníkov.

Spomienkovú slávnosť (alebo skôr show) usporiadali v Disneyho rodnom meste. V jednom chicagskom múzeu venovanom vede a priemyslu ukázali návštevníkom 300 predmetov z dlhého a bohatého obdobia tvorby snov. Tieto poklady budú vystavovať do mája 2014 a potom ich opäť zatvoria do depozitov. Napríklad kostýmy rozprávkových hercov, alebo originál prvého stripu s Mickey Mousom na parníku. Napriek všetkej sláve, určite počuť aj kritikov kontroverzného Walta, ktorý vraj bol dokonalý Američan,  ale nie perfektný človek. Spoločnosť Disney je dnes najväčší konglomerát v zábavnom priemysle, ktorá vlastní prestížne televízie alebo filmárske štúdia.

Carl Barks
Carl Barks

Carl Barks je čestným členom Siene slávy komiksov. Viac než ktokoľvek iný. Za svojho takmer storočného života (zomrel v roku 2000 ako 99-ročný) stvoril stovky komiksov, príbehov – a áno, aj legendárnych postáv. Najmä káčerov ako Strýko Držgroš, ale samozrejme aj iné. Vynieslo mu to prezývky The Duck Man alebo The Good Duck Artist.

Bol rodený Američan, ale jeho predkovia prišli z Holandska a Škótska. Čudujete sa ešte nad koreňmi rodu McDuckovcov? Postoj k životu, ktorý ovplyvnil jeho tvorbu získal v detstve na farme vo vidieckom prostredí – tak isto ako Disney. Ako dieťa vedel, čo je to tvrdá práca alebo denné dochádzanie 3 kilometre do školy pešibusom. V začiatkoch najradšej kreslil kovbojov s koltami, ktorými sa to na americkom stredozápade ešte vždy hemžilo.

Otca zlomilo neúspešné farmárčenie, mama zomrela a na Carla doľahli problémy so sluchom. Preto má na veľa fotkách načúvací strojček v uchu. Ťažký život mladého Carla formoval, ale nebolo mu umožnené kompletné vzdelanie. Začal chodiť z roboty do roboty – všade si všímal podivnosti a čudáctvo ľudí okolo seba. Zrodila sa jeho satira a karikatúry. Došlo mu, že bez zmyslu pre humor by sa ľudia najskôr zbláznili.

Tento zmysel humor vtlačil svojej najslávnejšej postave – strýkovi Držgrošovi. Naložil mu aj iné svoje vlastnosti – pracovitosť, tajnostkárstvo, časté ohliadanie sa do minulosti. A tiež svoj obľúbený výrok samouka – buď tvrdší ako najtvrdší a chytrejší ako najchytrejší. Keď sa presťahoval do Kalifornie, krajiny možností, začala sa jeho kariéra v malom vydavateľskom dome.

K Disneymu prišiel  v roku 1935, rok po tom, ako si odkrútil filmovú premiéru Káčer Donald. Jeho nástupný plat bolo 20 dolárov na týždeň. Samozrejme, najskôr bol len pomocníkom starších kresličov, ale časom došlo i na jeho vlastné príbehy, komiksy a námety. V roku 1942 sa s Disneym rozkmotril a šiel chovať sliepky na vidiet. Z tejto skúsenosti potom vydal komisk Omeleta.

Vydavateľstvo Western Publishing malo tiež práva na príbehy zo života Káčerov – tu zakotvil Barks na tri desaťročia a stvoril stovky vtipných a duchaplných príbehov, väčšinou buď desaťstranových alebo 24 až 32-stranových. Tu už bolo jasné, že je Carl Barks hviezda prvej veľkosti a neuveriteľne schopný výtvarník. Jasné to bolo ale len úzkemu kruhu zasvätených. Pre fanúšikov bol neznámy tieň, po ktorom sa pátralo. Jeho štýl sa ustálil a ostatní ho len kopírovali. Káčeria rodinka sa začala krásne rozrastať.

Carl kreslil, kreslil, kreslil, vymýšľal. Až do 90-tych rokov 20. storočia. V mimoriadne pokročilom veku čelil leukémii, ktorá ho porazila až v 99 rokoch. „Zábavný až do smrti,“ opísal jeden z priateľov ako Carl pôsobil až do konca.

Rozprávky nášho detstva
Rozprávky nášho detstva

Bolo nebolo, boli časy, keď sme nemali káblovú televíziu, internet a v poštových stánkoch ani v potravinách nemali DVD-čká za 2 eurá.

Chytali sme iba jednu televíziu, kde deti mohli pozerať Matelka a Kuka s Paťkou a vrchol slovenského animátorského umenia predstavoval kreslený seriál Vták Gabo. Raz do roka dávala STV-čka Policajnú akadémiu (na silvestra o polnoci) a to bol všetok „luxusnejší“ tovar na obrazovke v prvej polovici 90-tych rokoch.

Tí, čo sa narodili v 80-tych rokoch a detstvo prežili krátko po nežnej revolúcii si určite spomenú, aký veľký kultúrny šok sme zažili, keď zčista jasna začali na STV-čke dávať cez víkend v podvečer o šiestej Káčerie príbehy a Rýchlu rotu. My sme to nevedeli, ale tieto seriály boli dozretá práca po desiatročiach pilovania k dokonalosti v Disneyho štúdiách. Tak strýko Držgroš a jeho rodina ako aj detektívi z Rýchlej roty prešli dlhým vývojom a my, v čudnej chaotickej republike, sme ich dostali na podnose v ich najlepšej forme.

Pamätám si, že sme doma nemali video (ako niektorí bohatší kamaráti, ktorí sa s tým nikdy nezabudli chváliť v škole) a o Disneyho rozprávkach som netušil, že existujú. A zrazu v televízii začali vysielať seriál s úžasnou animáciou, filmovou hudbou, ľahko pochopiteľným a pritom exotickým dejom a hrdinami, ktorých si nebolo možné neobľúbiť. Možno si aj dnes niekto vybaví hlášky z týchto seriálov či pointy jednotlivých dielov.

Disneyovky prinieslo v tlačenej forme na Slovensko vydavateľstvo Egmont Neografia, pobočka svetovej siete so sídlom v Británii. Dnes už u nás neexistuje, v obchodnom registri je iba zmienka, že zaniklo v roku 2003 (dnešného Káčera Donalda vydáva česká pobočka). Viem, že išlo hlavne o obchod a veľa ľudí považovalo ich produkciu za gýčovú a nevkusnú. Disneyho postavičky sa tlačili všade – na školské tašky, do zošitov, na podušky, mikiny.

Niektorí rodičia sa určite neubránili „pokémonskému“ komplexu, keď si ich ratolesti silou mocou museli vydupať hračku s obrázkom Mickeyho.

Držgroš a synovciMne ostalo z tejto éry pár starých komiksov, kníh (vo svojej dobe drahé a luxusne vyhotovené) a som si istý, že niekde doma musime mať ešte staré audio kazety s nahovorenými príbehmi v angličtine. Mimochodom, komiksy neboli vôbec lacné, stáli 19 KČS (neskor 33 SK), to bolo v roku 1990 dosť. Tiež ma zaujalo, že tieto príbehy prekladal dnes známy básnik Tomáš Janovic, čiže nešlo o žiadne amatérske zlepence dialógov, ale kvalitný jazyk.

Káčerovo a Rýchla rota po pár desiatkach dielov skončili. Nič to – televízia mala v zásobe kvalitnú náhradu. Gumkáčov a Medveďa Balúa. Prvý seriál mal krásnu atmosféru romantického nevinného stredoveku a smiešných skákajúcich medvedíkov, druhý opantával detskú fantáziu dobrodružným životom na lietadle a ruvačkami so vzdušnými pirátmi.

Všetko však raz končí. Disneyovky sa z obrazovky vytratili a televízia ich nahradila akýmsimi nudnými Ovocníčkami či prečudesným seriálom New kids on the block. Ovocníčkovia boli pre mňa šok, pamätám si to, akoby to bolo dnes… Nemali vôbec čaro. New kids on the block bol o chlapčenskej kapele, ktorá večne uteká pred fanúšičkami – to veru nebolo nič pre mňa.

Na dlhé roky sa disneyovky odmlčali. Neskôr vznikli komerčné televízie a moje obľúbené rozprávky sa vrátili (i keď v nekresťanský čas – v sobotu ráno, keď sa buď vyspáva do obeda alebo pracuje v záhrade).

Teraz by som mal napísať, že medzičasom som vyrástol a disneyovky stratili čaro a že som sa začal zaujímať o iné veci, a že som dospelý a zodpovedný a zaneprázdnený a že rozprávky sú pre deti… Ale veru, nie je to pravda. Disneyovky stále stoja za to. Prečo sa k nim sem-tam nevrátiť, oddýchnuť si od Panelákov a Ordinácii a amerických agentiek, ktoré šiestym zmyslom hľadajú vrahov?

Preto som prelistoval svoje staré komiksy, prebrodil kvantá internetových stránkach a pozrel si zase staré dobré Káčerovo na videoweboch. Dokonca som o tomto koníčku stvoril aj vlastnú stránku. Ale to už vidíte aj sami.