Kategória: Filmy

Zloba
Zloba

Zloba nie je pre deti. Nie pre to, žeby sa tam zabíjalo v húfoch, nadávalo, vyzliekalo… ale preto, že z klasickej rozprávky Šípková Ruženka spravili autori dospelácku fantasy verziu. Vec sa má totiž tak, že tá zlá víla / sudička nebola až tak… – no skrátka, bolo to celé trochu komplikovanejšie.

Volá sa Zloba, ale v skutočnosti mala kedysi veľmi dobré srdce. Na to, aby sa z nej stala zlá víla, budú musieť na nej zapracovať zlí ľudia. Do slovenčiny preložili názov filmu ako Vládkyňa zla a v češtine zase Královna černé magie – opäť ďaľšie titulky, ktoré súperia o najhorší preklad. Už len tým, že vlastne príbeh veľmi nevystihujú…. Ale nenechajme sa tým odradiť. Toto je veľmi kvalitná disneyovka. Len deti na to neberte.

Celé je to o Zlobe ( Maleficent), ktorú hrá superhviezda Angelina Jolie, ktorá strieda chladné pózy s výbuchmi vášne a občas i jej pohľad zmäkne. Asistuje jej Ruženka, herečka Elle Fanning má veľmi milý úsmev, ale v hereckom umení je ďaleko za skúsenou Angelinou, ostatne, ako Ruženka vo filme, i Elle má len 16 rokov.

Živí herci sa pohybujú v krásnych disneyovských fantasy krajinkách. Dosť sa to podobá za Čarodeja z krajiny Oz, akurát film Zloba je tak nejak vskusnejší, kratší a menej nudný, a humor je menej silený. A myšlienka pozrieť na klasickú zlú kráľovnú z iného uhla je roztomilá a istým spôsobom aj hlboká – veď kto na svete je skutočne taký ako zloduchovia v rozprávkach?

Úloha Zloby sadla Angeline ako zadok na šerbeľ.

Ľadové kráľovstvo
Ľadové kráľovstvo

Zrovna ten najviac reklamovaný a finančne veľmi úspešý animák nepatrí tak úplne medzi špičku.

Prečo je to tak? Ťažko povedať, ale je to trochu… ťažkopádne. Od rozprávky samozrejme nečakáme nejakú logiku, hlbokú filozofiu a tak. Ale myslím, že na tomto filme sa možno aj deti trochu nudia. Jednoducho to neodsýpa nejak rýchlo a nepreteká to ani vtipmi (väčšina najlepších vtipov sa objavila v traileri, to sa nerobí:)) ako iné animáky. Stále ale platí, že ide o nadpriemer a dobrú zábavu pre celú rodinu.

V prvej polovici rozprávky sa neustále spieva, až to vyzerá, že ide o tradičný muzikál. Pesničky mi ale v hlave neutkveli, okrem prvej piesne, keď horali nakladajú kusy ľadu na sane, no a samozrejme, pesničku Let it go, ktorú si spieva osamelá kráľová Elsa a ktorá je naopak veľkým hitom svetových rozmerov. Remeselne je to ako obyčajne dopilované k dokonalosti. Odohráva sa to vo fiktívom maličkom severskom kráľovstve Arendelle. Hlavná zápletka sa točí okolo princezien Anny a Elsy, ktoré mali v detstve k sebe blízko, ale magický dar staršej sestry rodinu rozdelil.

Obe sestry sú vítaným príspevkom do disneyovskej zbierky princezien. Mladšia Anna je pobláznená a naivná, staršia Elsa osamelá a vážnejšia, navyše s „darom“, ktorý nedokáže ovládať a preto je vlastne prekliatím. Je tu aj romantická linka, ale na konci Disney predsa trošku zaexpermimentoval s pointou.

Hlavným zámerom bolo predostrieť pred divákov magické kráľovstvo ľadu a snehu, očariť ich chladnou krásou bieleho koberca, vločiek a ľadových zázrakov. Technicky sa tomu nedá nič vytknúť. Inak sa film ale podobá trošku na Tangled (Na vlásku). Anna sa dosť podobá Rapunzel z Na vlásku, Kristoff je Flynn/Eugene a sob Sven strašne pripomína koňa Maxa. Ale záporné postavy nie sú až tak vyslovene arci-zlí. Nič čo by nevybavila jedna rana do nosu.

Príšerky: Univerzita
Príšerky: Univerzita

Alebo ako sa z dvoch súperov stali najlepší kamoši.

Urobiť zo strašidelného roztomilé je starší pixarovský nápad, s ktorým opäť prišli v pokračovaní jednotky Príšerky s.r.o. A tak tu zase máme veľmi zábavný animák, po technickej stránke dovedený k dokonalosti. Keďže sa opäť nemusíme zaoberať ako to vyzerá a znie (ako zvyčajne – skvele), venujme sa obsahu.

Na tomto filme je zaujímavé vysokoškolské prostredie. Prečo? No lebo film by mal byť určený hlavne pre deti… deti však určite nepochopia tú hromadu narážok na typické (americké) vysokoškolské záležitosti. Určite viete ako sa študuje v USA – je to trochu iné ako u nás a v kinematografii stále dokola opakujú tie isté klišé. Majú tu bratstvá a sesterstvá s názvami podľa latinských písmen, bývajú v samostatných domčekoch, kde sa žúruje, kradnú sa maskoti druhých spolkov…

A najväčšie klišé vôbec – „looseri“ versus „frajeri“, pričom sa divák identifikuje so sympatickými nemehlami, aby nakoniec porazili nafúkancov a umelých krásavcov. No, v Univerzite to síce napokon dopadne predsa len trošičku inak, ale v zásade je jedna zápletka filmu o súťažení po prednáškach. A druhá zápletka je, ako sme už spomenuli, ako sa z okatého Mika Vazowského a obra Sulleyho stávajú kamaráti na život a na smrť. No a trochu korenia v podobe zamyslenia sa nad tým, o snoch v štúdiu a kariére, kto na čo má a čo by v živote mal robiť.

Keď prekusnete to, že film nie je veľmi originálny, tak máte o zábavu postarané. Škoda opakovať sa pri Pixare. Dočkáte sa tiež odkazov na horory alebo staršie vysokoškolské komédie typu Pomsta šprtákov. Kam sa táto séria nakoniec dostane, nevedno… ale drží sa stále na vrchole.

Cesta do krajiny Oz
Cesta do krajiny Oz

Pekná rozprávka, ale za toľké peniaze (215 miliónov dolárov) sme čakali predsa len niečo viac. Škoda.

Niežeby šlo o vyslovený prepadák. To nie. Ale veľa ľudí opúšťalo kino so zmiešanými pocitmi. Keď odíde ten pocit nadšenia z výpravy a akcie, keď sa divák zamyslí – hm, hm. Nebolo to ono.

Čo bolo na filme najlepšie? Tvorcom sa predsa len podarilo vytvoriť rozprávkovú atmosféru. Bohaté, pestré, farby (často označované za gýčové, ale do Disney rozprávok pre deti to jednoducho patrí). Zámočky, obloha ako cukrová vata, rozprávajúca opica. Bolo tam niečo zo staršieho Holywoodu. Čarodej Oz je predsa staršia knižka.

Mimochodom, príbeh nie je z knihy, scenárista sa pokúsil vytvoriť dej, akúsi predkapitolu, čo sa odohrávala pred knihou. Podarilo sa mu to, ale za cenu toho, že použil tú najklišovitejšiu zápletku na svete – rebel vedie svoju slabú armádu dobra proti zlu. Trochu tu chýba posolstvo z knižky, že každý niečo hľadáme a možno to už dávno máme. Plus, neviem prečo, ale zdá sa mi, že príbeh pre dievčatá sa zmenil dosť na príbeh pre chlapcov :).

Režiséra Sama Raimiho poznáme hlavne z trhákov Spiderman 1 až 3. Zmysel pre fantastické a detailné svety nepochybne má. V krajine Oz sa ale neveľmi našiel (a to produkoval aj Alicu v krajine zázrakov). Rovnako ako jeho obľúbený herec James Franco. V Spidermanovi žiaril ako Harry Osborn, v krajine Oz mu to jednoducho nejde. Hrá o dušu, to je pravda, ale nejak sa mi toho lacného podvodníka nepodarilo uveriť. Aj tie čarodejnice nie sú žiadne shakespearovky… Veľké oči Mily Kunis film nezachránia, keďže Oz je aj tak pekne prelietavý chlapík.

Najväčším nedostatkom filmu je nedostatok nadhľadu. Nie je to uvoľnené, neodsýpa to. Občas sa človek nudí, metráž mohla byť kratšia – respektíve vyplnená lepšími nápadmi. A hlavne, vtipmi, vtipmi. Humor tu síce je, ale málo. Dnešné rozprávky majú byť srandovné, to je proste trend. Chudák opička a trpaslík herold zábavu na 2 hodiny nedokážu obstarať.

Efekty tiež občas krivkajú. Ako sme povedali – rozpočet filmu bol obrovský. Ale občas to vyzerá ako vo veľmi lacnom seriáli. Farebné krajinky sú pekné, ale animácie pôsobia občas lacno ako v reklame z 90-tych rokov. Komparzistov (kostýmy sú tip top) je málo. Lietanie čarodejníc je nesmierne nešikovne spracované – divák vyslovene vidí, ako ju v štúdiu zavesili na laná. A zlá podoba čarodejnice Teodory – opäť, hm, hm. Žeby sa za dvesto miliónov dolárov nedalo v maskérni (alebo grafickom štúdiu) vykúzliť niečo lepšie?

Naopak, najlepšími boli asi scénky s porcelánovou bábikou. Občas tiež vtipné, ale väčšinou melancholické – pri nej jedinej to neprekážalo. Čiernobiely úvod, tiež dobrý nápad. Do duše čarodejníc sme ale veľmi nenahliadli (inak, mali byť štyri, každá v zámku na každej svetovej strane, ale vo filme sú len tri). Rozprávku môžete smelo vzhliadnuť, ale míľnik v histórii to nebude.