Príšerky: Univerzita
Príšerky: Univerzita

Alebo ako sa z dvoch súperov stali najlepší kamoši.

Urobiť zo strašidelného roztomilé je starší pixarovský nápad, s ktorým opäť prišli v pokračovaní jednotky Príšerky s.r.o. A tak tu zase máme veľmi zábavný animák, po technickej stránke dovedený k dokonalosti. Keďže sa opäť nemusíme zaoberať ako to vyzerá a znie (ako zvyčajne – skvele), venujme sa obsahu.

Na tomto filme je zaujímavé vysokoškolské prostredie. Prečo? No lebo film by mal byť určený hlavne pre deti… deti však určite nepochopia tú hromadu narážok na typické (americké) vysokoškolské záležitosti. Určite viete ako sa študuje v USA – je to trochu iné ako u nás a v kinematografii stále dokola opakujú tie isté klišé. Majú tu bratstvá a sesterstvá s názvami podľa latinských písmen, bývajú v samostatných domčekoch, kde sa žúruje, kradnú sa maskoti druhých spolkov…

A najväčšie klišé vôbec – „looseri“ versus „frajeri“, pričom sa divák identifikuje so sympatickými nemehlami, aby nakoniec porazili nafúkancov a umelých krásavcov. No, v Univerzite to síce napokon dopadne predsa len trošičku inak, ale v zásade je jedna zápletka filmu o súťažení po prednáškach. A druhá zápletka je, ako sme už spomenuli, ako sa z okatého Mika Vazowského a obra Sulleyho stávajú kamaráti na život a na smrť. No a trochu korenia v podobe zamyslenia sa nad tým, o snoch v štúdiu a kariére, kto na čo má a čo by v živote mal robiť.

Keď prekusnete to, že film nie je veľmi originálny, tak máte o zábavu postarané. Škoda opakovať sa pri Pixare. Dočkáte sa tiež odkazov na horory alebo staršie vysokoškolské komédie typu Pomsta šprtákov. Kam sa táto séria nakoniec dostane, nevedno… ale drží sa stále na vrchole.

Justin: Ako sa stať rytierom
Justin: Ako sa stať rytierom

Americkým produkciám vyrástla nová konkurencia na nečakanom mieste – v Španielsku. Režisér Manuel Sicilia a tím na všetko odhodlaných Španielov prišiel s hrdinským príbehom mladého rytiera Justina, ktorý v klasickom príbehu vyrastie z tenučkého chlapca na rovnako tenučkého hrdinu v blýskavom brnení. Vlastne to ani je rozprávka ako skôr rytierska stredoveká legenda – nie sú tu čary, ani nadprirodzené veci (ak nepočítame lietajúceho krokodíla a liečiteské schopnosti učencov v plášti).

Film má vraj podpriemernú grafiku a animáciu. Kde to niektorí kritici vytiahli, nevedno. Nie je to pravda, výtvarná stránka je na úrovni. No, nie sú tu veľkolepé výpravné scény plné armád a majestátnych preletov kamery nad bojiskom, ale veď o tomto to ani nie je. Toto je výprava za hľadaním odvahy. Animácie pôsobia výborne, pohyby sú možno o pár mikrosekúnd dlhšie ako pixarovské, ťažko to popísať – no, Američania majú zdatnú konkurenciu. Postavičky sú roztomilé… a keď sa Talia nahodí do outfitu dobrodruha, kto by sa viac staral o rozmaznanú povrchnú Laru.

Scenár je trošku, trošičku kostrbatý… možno že autori nemajú ešte tú holywoodsku zručnosť, neviem. Ale je tu dosť vtipov a svojráznych charakterov. Dej neuspáva a krajinky naokolo sú pekné. Starí majstri rytierskeho umenia vedia dobre čo robia, a trochu tej rytierskosti ostalo aj v hlavnom zloduchovi. Škoda, že krokodíla Gustava autori nevyužili viac ako sa avizuje v ukážke, alebo že koňa klaunských zlodejov kompletne okopírovali z filmu Tangled (až na tú farbu). Príbeh je jedno veľké 1000-krát prežuté klišé, ale ako zvyčajne – pri filme pre deti toto neriešime.

Mimochodom, celé to začína nápisom Antonio Banderas presents (v skutočnosti je len jedným zo štyroch producentov, ale jeho meno má cveng). Vo filme Antonio nadaboval toho najväčšieho babráka – Sira Clorexa.

Disney princezné nečakajú vo veži na princa
Disney princezné nečakajú vo veži na princa

Veľký prehľad exkluzívnych mladých dám v plesových róbach, ktoré si za ženu nevezme len tak bárskto.

1. Ariel

Nenapraviteľná romantička plávajúca v zázračnom morskom prostredí. Lásku svojho princa si získa bez jediného slova. Je schopná veľkých obetí. Disney jej charakter zvýraznil v seriáli, knihách a mnohých príbehoch. Ako jediná princezná z nášho „portfólia“ vychováva dcérku – malú Melody. Jej typickým znakom sú dlhé rozpustené červené vlasy, podľa ktorých dostávajú prezývky dievčatá dodnes.

2. Belle

Meno Belle znamená v preklade Kráska, takže nikoho neprekvapí, že je to tá princezná v žltých šatách z Krásky a zvieraťa. Objavila sa aj v iných rozprávkach. Je veľmi sčítaná, takmer chodiaca knižnica a nič si nerobí z posmeškov. Nahlúpleho krásavca Gastona pošle kade ľahšie a dá prednosť nápadníkovi s výzorom beštie. Nenarodila sa ako princezná, je veľmi krásna, ale o svoj vzhľad sa až tak veľmi nestará.

3. Mulan

Sebavedomá a odvážna Mulan má svoju predlohu v čínskej poézii. Je presným opakom toho ako sú vychovávané mladé Čínanky. Mulan neoplýva tichou eleganciou alebo hanblivosťou. Keď musí každá rodina vyslať muža do boja s dobyvateľmi, prezlečie sa potajomky za mladého vojaka, lebo jediný muž v jej rodine je jej otec – vládca. Je to skrátka akčná kočka.

4. Rapunzel

Jeden z najnoších prírastkov do rodiny Disney princezien, Rapunzel, túži iba po jednom – po slobode. Je to rebelujúca tínedžerka s dlhočiznými čarovnými vlasmi z rozprávky Na vlásku. Rieši dilemu – rebelovať a objavovať svet, alebo poslúchať svoju údajnú matku? Na to, že strávila celý život sama vo veži je podozrivo chytrá, hoci nie vždy rozumie novému svetu okolo.

5. Jasmine

Dotlačiť nevestu do vydaja proti jej vôli? Ani za svet. Jasmine má radšej Aladina, lebo u toho sa uistila, že mu nejde len o majetok jej otca. Odpustí mu dokonca lož, keď sa prezlečie za princa. Nezávislej kráske veľmi prekážajú striktné rodičovské pravidlá. Jasmine vytvorili podľa princeznej Badroulbadour z Tisíc a jedna noc.

Princezničky

6. Popoluška

Americká Popoluška sa veľmi nelíši od tej našej. Celý život musí znášať nespravodlivý útlak v službe a posmešky zlej macochy a jej dcér. A aj tak z nej vyrastie citlivá a láskavá mladá dáma. No a potom sa dostala vďaka mágii na bál… a zvyšok už poznáte. Disneyovská Popoluška je z roku 1950 (čiže je druhá princezná vo franšíze vôbec), podľa francúzskej predlohy a má blond vlasy.

7. Aurora

U nás ju voláme Šípová Ruženka, ale v angličtine museli Sleeping Beauty (Spiacu krásku) nejak pomenovať. Táto princezná v v originálnom príbehu nemá veľa prietoru na činy – ako vieme, väčšinu času prespí vplyvom zlej kliatby. Vo filme sa stretne s princom Filipom Drakobijcom už skôr ako zafungujú čary zlej Sudičky.

8. Pocahontas

Dcéra náčelníka v čase, keď do Virgínie prichádzajú prví bieli kolonisti, je naozajstnou princeznou. Má vznešené spôsoby, je duchovne založená, nezávislá, rozumie inakosti a je spojená so svojou domovinou. Nuž, a niekedy kvôli volaniu srdca treba porušovať staré pravidlá. V Anglicku je trochu stratená, ale Vie komunikovať so zvieratami a je schopná obrovskej obety pre svoj ľud.

9. Merida

Dcéra zjednotiteľa škótskych klanov prvýkrát výrazne zmenila kurz. Toto nie je žiadna princeznička, ktorú možno napchať do tesných svadobných šiat. Hoci má veľa nápadníkov, o vydaj alebo romantiku tu tentokrát nejde. Merida má až chlapčenskú povahu – lozí po skalách, jazdí na koni a z luku strieľa ako Robin Hood. Na prvom mieste je sloboda! Hoci si animátori vo filme dali prácu s vodopádmi ryšavých kučier, Merida nie je princezná kráska, ale skôr sympatická rebelka.

10. Snehulienka

Vôbec prvá princezná, ktorá to všetko odštartovala. A jej film bol prvá celovečerná disneyovka vôbec. Preto nečudo, že je Snehulienka napísaná ešte podľa starého pohľadu spoločnosti, keď princezná musí byť hlavne milá, ale nie veľmi duchaprítomná (Zlá čarodejnica ju s tým jablkom až príliš ľahko dostane). Klasická ikona, so siedmi vtipnými nahrávačmi a dobrým koncom.

Skoro princezné

Tak ako máme zoznam oficiálnych Disneyovských princezien, existuje aj zoznam „princezien“, ktoré sa do zoznamu značky nedostali. Napríklad levica Nala alebo srnka Feline kvôli tomu, že sú zvieratá. Alebo obľúbená Megara z Herculesa nie je vraj princeznou preto, lebo nie je dcéra kráľa, ale rovno samotných bohov.

Za oficiálne princezné neboli uznané ani Eilonwy z Čierneho kotla alebo Gisselle zo Začarovaných, hoci tie sú veľmi typickými princezničkami. Miestenka ušla aj Kide Nedakh, hoci je dcérou kráľa Atlantisu. Možno za to môže jej bojovnícky prístup k životu. Fiona zo Shreka by mohla byť teoreticky disneyovskou postavičkou, ale dala prednosť pokojnému životu (ako sa to vezme) so zlobrom v jeho bažine.

Nuž a napokon tu máme to najkontroverznejšie – Esmeralda z Chrámu matky božej a Anastázia. Esmeralda je v románe Victora Huga pre dospelých mestská cigánka, dcéra prostitútky a sama je prostitútka. V rozprávke je ale veľmi milá a ako nemluvňa bola vymenená za Quasimoda. Takže Esmeralda mohla pôvodom naozaj byť niečím iným, hoci aj princeznou. Nešťastná skutočná Anastázia (Romanova) mala na rozdiel od filmového deja, veľmi tragický osud a o život prišla pri ruskej revolúcii. V Paríži jedna mladá žena síce o sebe vyhlasovala, že je skutočná Anastázia, ale skončila v ústave pre duševne chorých.

Cesta do krajiny Oz
Cesta do krajiny Oz

Pekná rozprávka, ale za toľké peniaze (215 miliónov dolárov) sme čakali predsa len niečo viac. Škoda.

Niežeby šlo o vyslovený prepadák. To nie. Ale veľa ľudí opúšťalo kino so zmiešanými pocitmi. Keď odíde ten pocit nadšenia z výpravy a akcie, keď sa divák zamyslí – hm, hm. Nebolo to ono.

Čo bolo na filme najlepšie? Tvorcom sa predsa len podarilo vytvoriť rozprávkovú atmosféru. Bohaté, pestré, farby (často označované za gýčové, ale do Disney rozprávok pre deti to jednoducho patrí). Zámočky, obloha ako cukrová vata, rozprávajúca opica. Bolo tam niečo zo staršieho Holywoodu. Čarodej Oz je predsa staršia knižka.

Mimochodom, príbeh nie je z knihy, scenárista sa pokúsil vytvoriť dej, akúsi predkapitolu, čo sa odohrávala pred knihou. Podarilo sa mu to, ale za cenu toho, že použil tú najklišovitejšiu zápletku na svete – rebel vedie svoju slabú armádu dobra proti zlu. Trochu tu chýba posolstvo z knižky, že každý niečo hľadáme a možno to už dávno máme. Plus, neviem prečo, ale zdá sa mi, že príbeh pre dievčatá sa zmenil dosť na príbeh pre chlapcov :).

Režiséra Sama Raimiho poznáme hlavne z trhákov Spiderman 1 až 3. Zmysel pre fantastické a detailné svety nepochybne má. V krajine Oz sa ale neveľmi našiel (a to produkoval aj Alicu v krajine zázrakov). Rovnako ako jeho obľúbený herec James Franco. V Spidermanovi žiaril ako Harry Osborn, v krajine Oz mu to jednoducho nejde. Hrá o dušu, to je pravda, ale nejak sa mi toho lacného podvodníka nepodarilo uveriť. Aj tie čarodejnice nie sú žiadne shakespearovky… Veľké oči Mily Kunis film nezachránia, keďže Oz je aj tak pekne prelietavý chlapík.

Najväčším nedostatkom filmu je nedostatok nadhľadu. Nie je to uvoľnené, neodsýpa to. Občas sa človek nudí, metráž mohla byť kratšia – respektíve vyplnená lepšími nápadmi. A hlavne, vtipmi, vtipmi. Humor tu síce je, ale málo. Dnešné rozprávky majú byť srandovné, to je proste trend. Chudák opička a trpaslík herold zábavu na 2 hodiny nedokážu obstarať.

Efekty tiež občas krivkajú. Ako sme povedali – rozpočet filmu bol obrovský. Ale občas to vyzerá ako vo veľmi lacnom seriáli. Farebné krajinky sú pekné, ale animácie pôsobia občas lacno ako v reklame z 90-tych rokov. Komparzistov (kostýmy sú tip top) je málo. Lietanie čarodejníc je nesmierne nešikovne spracované – divák vyslovene vidí, ako ju v štúdiu zavesili na laná. A zlá podoba čarodejnice Teodory – opäť, hm, hm. Žeby sa za dvesto miliónov dolárov nedalo v maskérni (alebo grafickom štúdiu) vykúzliť niečo lepšie?

Naopak, najlepšími boli asi scénky s porcelánovou bábikou. Občas tiež vtipné, ale väčšinou melancholické – pri nej jedinej to neprekážalo. Čiernobiely úvod, tiež dobrý nápad. Do duše čarodejníc sme ale veľmi nenahliadli (inak, mali byť štyri, každá v zámku na každej svetovej strane, ale vo filme sú len tri). Rozprávku môžete smelo vzhliadnuť, ale míľnik v histórii to nebude.

 

Ako vycvičiť draka
Ako vycvičiť draka

S Vikingami nebývala voľakedy sranda – keď sa na vás zosypala húf hrdlorezov, z ktorého trčali sekery, dlhé brady a helmy s rohmi, radšej ste im odovzdali všetky mešce a ticho dúfali, že odplávajú plundrovať niekde inde. Vikingovia z filmu Ako vycvičiť draka sú ale sympaťáci. A navyše len bránia svoju dedinu. Pred drakmi, miestnymi škodcami.

Každý bojovník, ktorý býva len o kúsok južnejšieho od Smrti zamrznutím, je zvyknutý okrem bojového kladiva používať aj hlavu. Bohužiaľ maximálne na to, aby ňou tresli do skaly, keď je treba. S drakmi sa naťahujú už tak dlho, že ich tie nájazdy okrídlených jašeteríc pľujúcich oheň a vypálené domy nejak nevyvádzajú z miery. Sú tvrdohlaví až hrôza. A každý z nich je obrovská svalnatá korba s kladivom v ruke a jednoduchou univerzálnou deratizačnou stratégiou – vyrútime sa na nich a potom sa už uvidí.

Problém nastane, keď syn náčelníka Škyťák (pardon, ale slovenský preklad sa mi nepáči – Štikút? Nie, vďaka) nie je žiadny hromotĺk, ale skôr špáratko, ktoré neudrží kladivo v ruke. Ostatným vikingom je len na oštaru a aj na jeho zlepšováky v kováčskej dielni sa dívajú zhora. Ale drakobijcom túži byť tak ako všetci ostatní, teda aspoň zozačiatku. Než zistí, že s drakmi sa dá aj spriateliť.

Krásna dilema – drakobijec, ktorý nechce ubližovať drakom. A vie, že v jeho dedine môže zaujať sympatickú kočku Astrid len tým, že zabije draka (ako inak, aj dievčatá sa tu venujú jedinému zmysluplnému remeslu, ktorým je vybavovanie si účtov so šupináčmi). Jedna strela na legendárneho draka Nočného Besa, ktorého ešte nikto nikdy nevidel, však zmení všetko. A ten dráčik má navyše krásne smutné oči. Vlastne ani ovce nekradne. Čo teda je za tým, že šupináči nevzdávajú svoje útoky na odhodlanú vikingskú dedinu?

Ako rozprávka pre deti je tento film trochu drsnejší, pre tých najmenších sa asi nehodí. Lebo Vikingovia tu dosť často rozprávajú o zabíjaní a sem-tam niektorý z nich aj príde o nejaký ten hnát. Nehovoriac o tom, že nie všetky lode sa vždy vrátia z výpravy proti Dračiemu hniezdu, o ktorého vyčistení sníva už sedem generácií Blpanov. Nakoniec ale divák zistí, že vlastne táto animovaná komédia je vcelku duchaplná, trochu predvídateľná a na konci zvíťazí sila priateľstva.

Postavičky sú všetky krásne roztomilé, náčelník vikingov znáša lepšie bitku s húfom drakov ako rozhovor s vlastným synom, stará vojna Tlamoun s drsnou láskavosťou cvičí mladých drakobijcov tínedžerov v dračej aréne a bláznivá Rafana trieska svoje dvojča Ťafana po hlave kvietkovaným štítom.

Štúdio Dreamworks sa po Shrekovi a Kung-Fu Pande opäť vytiahlo na svojho najväčšieho konkurenta Pixar (treba povedať, že Vikingovia sa v ich dielku dosť podobajú na Škótov v konkurenčnej Rebelke). Mimochodom, už prestáva byť raritou, že podľa veľkých filmov vznikajú aj seriály, ktoré oveľa podrobnejšie rozvíjajú filmy (ako napríklad seriál Star Wars). Nové 3D technológie zlacňujú náklady na animáciu tak, že podľa Ako vycvičiť draka vznikli až dve série seriálu Dragons: Riders of Berk, kde stretneme starých známych, ale aj plno nových postáv. Sledovaním udalostí v Dračej akadémii sa dá skrátiť čakanie na druhý diel  v roku 2014.