Okolo dvoch rokov deti ešte nevedia dať najavo úplne čo ich trápi, poprípade nezaberajú na nich láskavé ani logické argumenty. Čo sa za plačom môže skrývať?

    • Únava – veľmi častý dôvod.

    • Hlad alebo smäd – deti si to nie vždy uvedomujú.

    • Preťaženie podnetmi – príliš veľa hluku, svetla, ľudí.

    • Potrebu pozornosti alebo objatia – deti túžia po bezpečí.

    • Frustráciu – chcú niečo povedať, ale nevedia ako. Mohli sa napríklad aj buchnúť a podobne.

Zachovaj pokoj
Deti silno vnímajú náladu dospelých. Ak ostaneš pokojný/á, dieťa sa ľahšie upokojí. Hoci to môže byť ťažké, nezdvíhaj hlas, netrestaj a nereaguj podráždene.

Fyzický kontakt
Skús dieťa objať, vziať na ruky, pohladkať po chrbte alebo len byť pri ňom. Pocit blízkosti často stačí.

Spievaj, šepkaj alebo pusť jemnú hudbu
Jemná melódia alebo známa pesnička dokáže dieťa rýchlo ukľudniť.

Odvrátenie pozornosti
Zábavné predmety, pekné, lesklé a farebné, zmena miestnosti alebo nová aktivita môže dieťa rozptýliť. Zober ho k oknu a ukáž vonkajšok. Daj mu obľúbenú hračku alebo knižku. Urob vtipnú grimasu alebo zvuk.

Ak je unavené – umožni mu oddych
Ak má dieťa sklony k záchvatom plaču najmä popoludní alebo večer, môže ísť len o signál na spánok. Nechaj ho oddýchnuť, aj keď len v tichom prostredí.

Pripusti jeho emócie
Namiesto „neplač“ skús: „Vidím, že si smutný“ alebo „To je v poriadku, že plačeš“. Pomáha to dieťaťu učiť sa rozpoznávať a zvládať emócie.