Všetko sa raz vráti. Na školách sa má vyučovať telocvik, aby si deti získali pohybové návyky a naučili sa zdravému športovaniu. No a hudobná a výtvarná výchova tiež nie sú len do počtu.

Kreativita je základ prístupu ku každému problému. Len veľmi rigídni ľudia si myslia, že všetko sa dá riešiť len jednou cestou. Kreatívni ľudia nájdu uplatnenie všade – napríklad aj na vedeckých pozíciách alebo pokojne aj v robotníckej profesii. Deti, ktoré sú vedené k vymýšľaniu nových riešení, si osvoja návyky, ktoré sa im neskôr veľmi zídu. Potom sú tú také veci ako sústredenie a toľko potrebná sebadisciplína (pamätáte si, že prokrastinácia je odveký nepriateľ všetkých, nielen umelcov?). Vytrvalosť, zvyk robiť veci do konca, nevynechávať detaily – to všetko si osvojujeme v nízkom veku.

Umenie (hoc aj stavba pieskových hradov vo veľmi útlom veku) podporuje schopnosť dieťaťa učiť sa a jeho rozlišovacie schopnosti. Práca s rukami na drobných detailoch zvyšuje tak potrebujú jemnú motoriku, ktorú dnes potrebujeme takmer všade. Ďaľším významným dôvodom je sebavedomie jedinca. Deti, ktoré musia vystupovať napríklad aj pred inými rodičmi, sú síce pod trémou – ale to je predsa život. Treba naučiť potomkov “klopať na dvere”, “oslovovať ľudí”, brániť si svoje územie, nebáť sa…

Učíme sa tiež spolupráci s inými deťmi, to že náš diel práce je veľmi platný a že len zohratý tím uspeje. Učíme sa kritickému mysleniu a nadhľadu, správnemu hodnoteniu vecí bez subjektívnych dojmov. Ohodnotiť vlastnú prácu patrí k najťažším veciam aj pre dospelých. Nuž a nakoniec – vzdelávanie sa v umení v detskom veku nás učí aj zodpovednosti.