Na Andora čakali dve galaxie: prvá, tá fiktivína, čo je veľmi veľmi ďaleko a túži zbaviť sa jarma impéria, a tá druhá, galaxia nespokojných fanúšikov Star Wars, ktorým sa už niekoľko desiatok rokov zdá, že ich obľúbené filmy nie sú to, čo by mohli byť.
Podivné je, že najlepší SW seriál posledných rokov má najmenej SW feeling z celej franšízy. Všade sú síce stormtrooperi, planéty sú parádne, na orbitách zlovestne čakajú destroyeri, obyvatelia sa podvedome boja imperátora, droidi sú detskí… ale aj tak. Celý Andor je akoby.. z iného vesmíru. Herec, čo hral Luthena Raela (skvele napísaná hlboká temno-kladno-neutrálna postava) to zhrnul jednoducho: Andor písali ľudia, ktorí vedia čo robia a chcú dosiahnuť niečo viac, než len remeselné chrlenie podľa šablóny ako sa to deje ostatným SW seriálom.
Andor je teda detektívka, povstanie, veľký špionážny seriál, heist, žáner útekovka z väzenia, psychodráma… a čo ja viem čo ešte. Postavy nie sú ploché ani omylom. Sú tam postavy, ktoré sú v práve, ale sú naivní. Alebo bezmocní. Kvôli vyššiemu dobru páchajú kriminálne činy. A imperiáli, aj keď sú svine, sú to predsa len občania, čo veria systému a chcú žiť podľa zákonov…
Aj realizmus Andora nie je vôbec Star Wars-like. Sme zvyknutí, že strela z blasteru je nič, nebezpečná ako strela z detského lučíku. Ale v Andorovi – jeden výstrel z blasteru rovná sa jeden mŕtvy. A rebeli tam nie sú od toho, aby sa dočkali vykúpenia alebo nebodaj happy-endu. Nie je to temné. Je to realistické a premakané… a žiaľ aj ukončené (filmom Rogue one), takže ďalšia séria už nebude. Škoda škoda.
