Smrť je až prekvapujúco farebná záležitosť.
Rok sa ešte ani nezačal a v kinách nám pristála pecka, o ktorej mnoho ľudí tvrdí, že je to hit roka (aj keď neviem či 2017 alebo 2018 – ale to je jedno). A je to tak, Coco je naozaj paráda… aj keď hlavná postava nie je Coco, ale chlapec Miguel.
Pixar u Disneyho svoju vysokú latku nepodlieza, naopak, dvíha ju opäť vyššie. Coco má až prekvapujúco dobrý (a dospelý) dej, viem si ho predstaviť ako fantasy film pre dospelých… áno, témy ako rodina je nadovšetko a sláva je iba poľná tráva, to sú dobré poučky pre deti. Ale téma smrti, staroby, zabúdania na príbuzných, do toho hromada parádnej muziky a, samozrejme, veľmi pekné vyleštené farebné obrázky. No, a pár poldecákov tequily a indiánskych legiend do toho :).
Bolo zaujímavé pozorovať reakcie detí v kine. Už tradične sa to tam hemžilo drobizgom, čo zrejme ešte ani nevie chodiť na nočník a rozprávke asi veľmi nerozumeli. Hneď zo začiatku začal ten ruch, chodenie na záchod apod… v strede filmu, keď sa tempo zvoľnilo a prišlo na trochu vysvetlovačiek si detičky už zúfali a tenké hlásky sa pýtali, kedy sa to už skončí. A napokon v poslednej časti detičky stáli a ani nedýchali – úplne ich to chytilo, len sem tam sa nejaký spýtal, či tá babka vo filme umrie. Čiže áno, Coco zaujal veľmi aj deti. (A aj dojal k slzám všetkým, videl som ako si jeden tatino začal pozerať Facebook a stávkové kancelárie na telefóne, keď prišlo na najsrdcurvúcejšie scény).
Je to veľmi dobrý príbeh, len dúfam, že Pixar neotvoril Pandorinu skrinku s tou témou umierania a nebudú ich teraz napodobnovať aj iné štúdiá :). Predsa len, stále ide o film primárne určený deťom.
