Kedysi dávno, v malej dedinke na úpätí majestátnych hôr, žili tri princezné. Volali sa Alenka, Barborka a Zuzanka. Boli to krásne a bystré dievčatá, ale mali jednu tajnú túžbu – naučiť sa plávať v čarovnom jazierku, ktoré sa skrývalo hlboko v lese.

Jazierko bolo opradené legendami. Hovorilo sa, že jeho voda má magickú moc a dokáže zmyť všetky starosti a trápenia. Princezné túžili zažiť túto moc na vlastnej koži a zároveň sa naučiť plávať, zručnosti, ktorá im v živote mohla priniesť veľkú radosť.

Jedného slnečného rána sa princezné tajne vytratili z hradu a vydali sa na cestu do lesa. Cesta bola dlhá a náročná, museli prekonať husté húštiny a prebrodiť sa cez divoké potoky. Ale ich odhodlanie bolo silné a túžba po plávaní ich hnala vpred.

Po niekoľkých hodinách konečne dorazili k jazierku. Jeho hladina sa ligotala na slnku a voda sa blyšťala ako kryštál. Princezné boli uchvátené krásou jazierka a hneď sa pustili do plávania.

Najprv to bolo ťažké. Voda bola studená a hlboká a princezné sa báli. Ale navzájom si pomáhali a povzbudzovali sa. Pomaly sa im darilo prekonávať strach a učili sa plávať.

Plávali a smiali sa celé popoludnie. Zabudli na všetky starosti a trápenia a užívali si krásu jazierka a radosť z plávania. Keď sa slnko začalo skláňať k obzoru, princezné sa s ťažkým srdcom rozlúčili s jazierkom a vydali sa späť na hrad.

Cesta domov bola oveľa ľahšia, pretože boli plné energie a radosti. Tešili sa, že sa konečne naučili plávať a zažili čaro jazierka. A vedeli, že toto dobrodružstvo si navždy zapamätajú.

Odvtedy sa princezné pravidelne vracali k jazierku, aby si zaplávali a načerpali novú silu a energiu. A legenda o jazierku a troch princeznách sa šírila po celej krajine a inšpirovala ďalšie deti, aby sa naučili plávať a zažili krásu tohto čarovného miesta.