Kedysi dávno, v malej dedinke pod horami, žil chlapec menom Adam. Adam bol sirota, ktorý žil so svojou starou mamou v malej chatrči. Nemali veľa, ale boli šťastní. Adam trávil dni pasením oviec na lúkach a snívaním o dobrodružstvách.
Jedného dňa, keď Adam pásol ovce, našiel v tráve zvláštny predmet. Bola to malá, drevená píšťalka, vyrezávaná z neznámeho dreva a ozdobená trblietavými kamienkami. Adam nikdy nič také nevidel a bol očarený krásou píšťalky. Vzal si ju a začal na ňu fúkať.
Zrazu sa ozvala krásna melódia, ktorá sa ozývala po celých horách. Ovce sa upokojili a začali sa k Adamovi približovať. Adam bol prekvapený a nadšený. Nikdy nehral na píšťalku, ale melódia znela, akoby ju hral sám.
Adam fúkal ďalej a zrazu sa pred ním zjavila víla. Bola krásna a lesklá, s krídlami z dúhových farieb. Víla sa na Adama usmiala a povedala: „Ďakujem ti, že si našiel moju píšťalku. Ako odmenu ti splním jedno želanie.“
Adam premýšľal len chvíľu. Vedel, že by si mohol priať bohatstvo, moc alebo slávu, ale nič z toho mu neprinieslo skutočné šťastie. Namiesto toho si Adam prial, aby jeho stará mama bola zdravá a silná.
Víla prikývla a mávla rukou. Vtom sa Adam cítil, ako by ho zaliala vlna tepla. Vedel, že jeho želanie bolo splnené. Poďakoval víle a ponáhľal sa domov za svojou starou mamou.
Keď Adam dorazil domov, našiel svoju starú mamu zdravú a usmievavú. Bola prekvapená, že ho vidí tak skoro doma, ale Adam jej všetko povedal o píšťalke a víle. Stará mama sa usmiala a povedala: „Som rada, že si si prial niečo také dôležité. Zdravie je to najdôležitejšie, čo máme.“
Adam a jeho stará mama odvtedy žili šťastne a zdravo. Adam si vážil píšťalku a nikdy na ňu nezabudol. Naučil sa, že skutočné šťastie pochádza z lásky, zdravia a dobra, nie z materiálneho bohatstva. A tak píšťalka zostala v ich rodine po generácie, vždy pripomínajúc im silu lásky a dôležitosť zdravia.
