Medvede sú úctyhodné šelmy. Poznáme iba osem druhov na celom svete. Ten náš – medveď hnedý – žije na zhruba tretine nášho územia a jeho populácia je stabilná (aj keď veľa ľudí tvrdí, že sú premnožené). Na planéte Zem je najrozšírenejší práve tento typ.

Sú schopné úžasných športových výkonov – napríklad bežať rýchlosťou 60 kilometrov za hodinu. To je ako šprint chrta alebo najlepšieho cestného cyklistu. V papuli dokážu teoreticky rozdrviť bowlingovú guľu – nie žeby to skúšali. Naše medvede majú väčšinou sto až tristo kilogramov, nie sú najväčšie na svete, ale stále ide o úctyhodnú a obávanú masu. Ktorá je schopná vyliezť aj na strom. Vo voľnej prírode sa medvede najčastejšie mierumilovne pasú, ale nedajte sa mýliť, v ideálnych podmienkach tvorí asi 20 percent ich stravy mäso. A veru, môžu zožrať aj mladé nepriateľskej medvedice – zvierací kanibalizmus.

V minulosti medvede často zajímali ľudia pre zábavu – prerazili im v ňufáku dieru na železný krúžok a nútili ich tancovať, zápasiť, alebo vystupovať v cirkuse. To je dnes už zakázané. Medvede sa v zajatí môžu dožiť vyššieho veku ako je 25 rokov v prírode, ale môžu mať aj civilizačné choroby typické pre ľudí a stratiť svoje prirodzené vlastnosti (plachosť, schopnosť nájsť si úkryt na zimu a podobne).

V zime je slávny ich zimný spánok alebo hibernácia. Nejde o doslovný spánok a medveď môže občas vyjsť z pelechu. Jednoducho sa v lete a na jeseň vykŕmi tak, že mu tuková vrstva vystačí až do jari (aj iné cicavce sa správajú podobne). Keď sa na jar zjaví, koža na ňom visí… Veľmi vychudnutá je aj samica, pretože vrhá práve počas zimy. Mladé sú ale okrúhle a dobre živené.

Stáť na dvoch nohách podľa všetkého nie je len doménou ľudí. Medveď hnedý sa môže postaviť a dokonca dvojnožky prejsť krátku vzdialenosť – práve za tento pohyb sa považovali v minulosti za zvieracích tanečníkov. Keď sa medveď postaví, chce mať lepší výhľad alebo niečo zacítiť. Môže ísť aj o varovanie pre okoloidúce tvory alebo predstavovanie sily, ak náhodou stretne iného medveďa. Medvede sú samy o sebe veľmi samotárske, majú svoj rajón (zhruba okolo 20 kilometrov štvorcových) a neznesú na svojom území iného medveďa. Ľudom sa ale vyhýbajú -preto je v lese dobré robiť hluk a nebyť osamote. Napriek tomu u nás stále evidujeme strety s ľudmi a niekedy aj napadnutia – vinníkom však býva spravidla človek a jeho správanie.

Nielen veľké telá, ale aj veľké mozgy nadelila príroda mackom. Je dokázané, že si pamätajú veci aj po desiatich rokoch, sú schopné zahládzať svoje stopy pred lovcami alebo zmeniť svoj pach. Sú aj maškrtníci a niektoré jedince poznali účinok alkoholu (z hnijúceho ovocia). O medveďoch sa dajú písať stovky zaujímavosti – napríklad že pandy sa rodia maličké ako hrudka masla alebo že majú na labách zvláštne kosti len kvôli jedeniu (ktorému sa venujú dvanásť hodín denne).