Carl Barks je čestným členom Siene slávy komiksov. Viac než ktokoľvek iný. Za svojho takmer storočného života (zomrel v roku 2000 ako 99-ročný) stvoril stovky komiksov, príbehov – a áno, aj legendárnych postáv. Najmä káčerov ako Strýko Držgroš, ale samozrejme aj iné. Vynieslo mu to prezývky The Duck Man alebo The Good Duck Artist.

Bol rodený Američan, ale jeho predkovia prišli z Holandska a Škótska. Čudujete sa ešte nad koreňmi rodu McDuckovcov? Postoj k životu, ktorý ovplyvnil jeho tvorbu získal v detstve na farme vo vidieckom prostredí – tak isto ako Disney. Ako dieťa vedel, čo je to tvrdá práca alebo denné dochádzanie 3 kilometre do školy pešibusom. V začiatkoch najradšej kreslil kovbojov s koltami, ktorými sa to na americkom stredozápade ešte vždy hemžilo.

Otca zlomilo neúspešné farmárčenie, mama zomrela a na Carla doľahli problémy so sluchom. Preto má na veľa fotkách načúvací strojček v uchu. Ťažký život mladého Carla formoval, ale nebolo mu umožnené kompletné vzdelanie. Začal chodiť z roboty do roboty – všade si všímal podivnosti a čudáctvo ľudí okolo seba. Zrodila sa jeho satira a karikatúry. Došlo mu, že bez zmyslu pre humor by sa ľudia najskôr zbláznili.

Tento zmysel humor vtlačil svojej najslávnejšej postave – strýkovi Držgrošovi. Naložil mu aj iné svoje vlastnosti – pracovitosť, tajnostkárstvo, časté ohliadanie sa do minulosti. A tiež svoj obľúbený výrok samouka – buď tvrdší ako najtvrdší a chytrejší ako najchytrejší. Keď sa presťahoval do Kalifornie, krajiny možností, začala sa jeho kariéra v malom vydavateľskom dome.

K Disneymu prišiel  v roku 1935, rok po tom, ako si odkrútil filmovú premiéru Káčer Donald. Jeho nástupný plat bolo 20 dolárov na týždeň. Samozrejme, najskôr bol len pomocníkom starších kresličov, ale časom došlo i na jeho vlastné príbehy, komiksy a námety. V roku 1942 sa s Disneym rozkmotril a šiel chovať sliepky na vidiet. Z tejto skúsenosti potom vydal komisk Omeleta.

Vydavateľstvo Western Publishing malo tiež práva na príbehy zo života Káčerov – tu zakotvil Barks na tri desaťročia a stvoril stovky vtipných a duchaplných príbehov, väčšinou buď desaťstranových alebo 24 až 32-stranových. Tu už bolo jasné, že je Carl Barks hviezda prvej veľkosti a neuveriteľne schopný výtvarník. Jasné to bolo ale len úzkemu kruhu zasvätených. Pre fanúšikov bol neznámy tieň, po ktorom sa pátralo. Jeho štýl sa ustálil a ostatní ho len kopírovali. Káčeria rodinka sa začala krásne rozrastať.

Carl kreslil, kreslil, kreslil, vymýšľal. Až do 90-tych rokov 20. storočia. V mimoriadne pokročilom veku čelil leukémii, ktorá ho porazila až v 99 rokoch. „Zábavný až do smrti,“ opísal jeden z priateľov ako Carl pôsobil až do konca.