Dospievajúce dcéry trápia otcov… dokonca aj tie, čo majú vyše sto rokov. A otcovia zase trápia svoje dcéry.
Žiadne strachy, toto nebude tínedžerská psychodráma. Je to oddychový animák „pre celú rodinu“ ako sa hovorí. Ten motív, keď dcéra vyrastá do dospelosti a otec sa ju snaží prehnane chrániť, tu autori napasovali do rodinky Draculovcov. No a tu je hneď druhý motív filmu – strašidelné postavy nie sú naozaj zlé, sú to pohoďáci. Niekto v jednej recenzii napísal, že je to originálny prístup – samozrejme, že nie. Vlastne od dôb Shreka a Príšeriek to vlastne robia skoro všetci. Tak spravila aj firma Sony, ktorá sa chce vopchať medzi Pixar, Dreamworks a Blue Sky. Jediná ako tak zlá postava je tu kuchár Quasimodo, chudák, ako všetci vieme, v origináli to bol dobráčisko.
Príšery, monštrá, rodina vlkodlakov či manželia Frankensteinovci, všetci chcú pokoj od ľudí. A ten dostanú u známeho hoteliera Draculu. Škoda, že v dabingu nemá roztomilý cudzozemský prízvuk ako v angličtine. Dracula nie je zlý… ehm, gróf? len to občas preháňa a nechce pustiť dcérku Mavis (dabuje ju Selena Gomez) spoznávať zlý svet. Ale ten svet príde k nim…
…a síce v podobe naozajstného človeka, 21-ročného Jonathana, pravého dobrodruha s batohom, ktorý sa len tak hocičoho nezľakne. Raz ho už aj tak chceli zjesť – na koncerte Slayeru. Jonathan berie všetko z pohľadu nadšeného mladého cestovateľa, všetko ho baví, je coolové, až nedvojak nakazí dobrou náladou aj monštrá naokolo. A, samozrejme, o 100 rokov staršiu Mavis. Čo je u Draculovcov asi o tri roky menej ako má chlapčisko s veľkým batohom a kolobežkou.
Načo vlastne riešiť dej ďaľej, vo filme ide hlavne o dobre vyzerajúci vizuál a početné vtipy. Hotel Transylvánia je príjemný animák, keď už nie vyslovene rozprávka. Nie je to veľmi dlhé a našťastie ani trápne (aj keď ten Draculov rap na konci, no, no). Akurát neviem, či je to pre rodiny s deťmi, keďže hlavné postavy sú na konci puberty. V každom prípade pobavilo. S príšerami a tučnou múmiou sa dá všeličo vymyslieť.
